Ako sa mať rád, rada …

Každý z nás toto počul alebo sa s tým možno často stretáva.  V našej brandži psychoterapeutov sa snažíme ak príde správny čas u našich klientov ich naučiť ako sa mať radi, pretože tam to všetko začína a končí.  Preto aj tento článok je o tom, ako sa mať rád a ako na to. Prajem Vám prijemné čítanie a silu to nevzdať.

Základným krokom je porozumieť, alebo skôr uvedomiť si, že to najdôležitejšie ste vy  sami, alebo vy sama. Je to hlavne preto, nakoľko iba vy každodenne zažívate všetko na vlastnej koži, či sú to vzťahy, vaše konanie, rôzne interakcie s okolím a podobne a teda je viac ako logické, že nikto iný to za vás neurobí. Preto je potrebné si toto dennodenne aj niekoľkokrát hovoriť, že najdôležitejší som ja sám, sama.  Ak máte toto problém pochopiť, skúste sa zamyslieť nad tým, kto tvorí túto spoločnosť na našej zemi. Sú to prevažne ľudia, ktorých je už viac ako 7 miliárd a tých sedem miliárd tvorí každý kúsok a teda aj ten váš, bez ktorého by život a svet nedokázal existovať.

Z toho vyplýva, že ak sa nemáte radi a čím menej sa vnímate a počúvate, tým viac bude poznačená vaša psychika, telo a budete zmetený/á, frustrovaný/á a tiež aj hnev vo vás bude čoraz väčší. Ak ale pochopíte, že láska, ktorá je všade okolo nás, len ju možno teraz nevidíte, ale cítite, aj keď si to neuvedomujete je cieľ a cesta zároveň, ktorá vám zabezpečí zlepšovanie vášho života. Nemusíte teraz tomu veriť, ale skúste s tým pracovať a dať tomu šancu a nádej. Stačí, ak sa pozriete na malé deti. Tie nevedia, čo je to mať sa rád, ale dokážu žiť život naplno a v šťastí. Nemusíte vôbec premýšľať nad tým, ako to funguje, iba to všetko pozorujte a raz to príde.

Každý si s každým odovzdávame množstvo rôznych informácií, pričom na seba pôsobíme a je to neuveriteľná spleť úžasných vecí pre náš život. A prečo teda nevyužiť možnosť byť lepší, šťastnejší, múdrejší, dokonalejší, proste byť sám sebou. Jedinečný originál, ktorý sa vo svete dvakrát nenachádza. Ak by si niekto myslel, že dvojičky sú rovnaké, tak sa mýlite. Aj tie sú každá vo vnútri iná.

Jedným z problémov, ktoré nám tento svet prináša je nenápadný program, ktorý nás učí k akejsi sebenávisti, ktorá môže trvať krátko, ale aj niekoľko rokov, či celý život. Tento negatívny pohľad na svet a život sa v nás zakoreňuje o to viac, čím viac sa nedokážeme mať radi a vytvárame si tak priestor pre čoraz väčšiu nenávisť voči sebe, ale aj okoliu a to v najrôznejších podobách.

Toľko k tomuto úvodu, pričom sa teraz poďme spolu pozrieť na konkrétne kroky, čo robiť, aby sme sa mali radi. Prvý krok sme zvládli a to, že sme tí najdôležitejší na svete.

Ak sa nad tým zamyslíte, uvedomíte si, že milovať samého seba/ samú je viac ako len stav vašej mysle a že sebeláska sa musí prejavovať aj činnosťami a návykmi, ktoré sú súčasťou každodenného života. A preto je nevyhnutné si to dennodenne dávať ako dôkaz.

Sebaláska je aj o bolesti, ktorú musíme v sebe prijať. Nikto nie je dokonalí a tí, čo to tvrdia, sú iba zahltený samým sebou a sú na tom možno aj horšie ako vy sami. Každý sme iný a prejavujeme sebalásku inak. Jedni budú celý deň spievať a budú chodiť do kostola, iný si dopraje meditáciu ale podstata je v tom, že aj keď sa cítia zle a ich životná situácia nie je zrovna ľahká, ich a v podstate vaša vnútorná sila ich podrží a vždy vyjde po búrke slnko, ako sa hovorí.

Dôležité je ale prijať fakt, že máme aj svoju temnú stránku a pokiaľ ju neprijmeme, nikam sa nepohneme a nebudeme vedieť byť lepšími a šťastnejšími, či funkčnejšími. A hlavne to platí aj o našej sebaláske. A ak to nedokážete prijať, tak klameme určitú časť v nás a ignorujeme potreby jednej polovice nášho „JA“.  Všetci občas pociťujeme bolesť, nenávisť či sa trápime. Ak budeme ale toto v nás ignorovať, nakoniec nás to pohltí a môžeme sa potom duševne a emocionálne zosypať.  Preto kľúčom je začať byť voči sebe úprimný na to, kým sme a pracujem na sebe. Odpustime si naše minulé činy a veci, za ktoré sa hanbíme.

Táto cesta seba objavovania, kde sa dozvedáte pravdy o sebe vás možno trochu vydesia a šokujú. No netreba sa toho báť. Patrí to k nám a preto to chce aj naďalej odvahu pokračovať daľej.

Spracovaním týchto právd, ktoré o nás vyjdú najavo a prostredníctvom porozumenia a akceptácie sa naučíte milovať samých seba a to ešte viac ako predtým.

A nastáva nám bod 6. čo naozaj chcete spraviť vo svojom živote.. mať jasnú predstavu o tom, čo chcete a kam chcete smerovať vo vašom živote a hlavne sa tam dostať je o tom vidieť vo svojom živote zmysel a byť šťastní. A je celkom možné, že to, čo ste práve povedali, už dávno viete alebo ste si to práve uchopili. A možno aj nie, pretože hľadáte, premýšľate a stále nič!

Preto ponúkam akési provokatívne otázky, ktoré by vám mohli pomôcť to rozlúsknuť. Rozlúsknuť možno váš zmysel života, ktorý sa doteraz pred vami iba niekde v úzadí skrýva a chce von. Tak sa poďme pozrieť na to, čo si v sebe položiť za otázky:

1. Keď ste boli malým dieťaťom, aká činnosť alebo záujem vás nadchli najviac?

2. Keby ste nemuseli chodiť do práce, ako by ste trávili svoj voľný čas?

3. Čo vám pomáha na chvíľu zabudnúť na každodenný svet, ktorý vás obklopuje?

4. Ktoré problémy, otázky alebo záležitosti vášho života si v srdci najviac strážite?

5. S akými osobami trávite najviac času a o čom sa s nimi rozprávate?

6. Čo všetko sa nachádza na vašom zozname snov, plánov či ambícií, ktoré by ste ešte chceli dosiahnuť?

7. Ak by ste mali nejaký sen, priali by ste si, aby sa vám splnil?

Týchto sedem pomocných otázok sa zdá byť vcelku jednoduchých, no uvidíte sami, keď sa nad nimi zamyslíte a čo všetko z vás vylezie. Kľudne si to zapíšte a porozmýšľajte.  A hlavne pamätajte, že ak sa chcete naozaj naučiť milovať samých seba, budete na to potrebovať nájsť zmysel života, ktorý túto sebalásku spoľahlivo odomkne.

Potom tu máme ešte aj bod 7. Vďačnosť. Je to veľmi mocný životný postoj, ktorý výrazne vplýva na lepšie fungovanie našej mysle. Uvedomovanie si, pociťovanie a prejavovanie vďačnosti so sebou prináša viacero pozitívnych účinkov. Podieľa sa na našom lepšom telesnom a duševnom zdraví, na väčšej miere nášho šťastia a životnej spokojnosti, na odpútavanie sa od materializmu a na zlepšení mnohých ďalších častí nášho života. A tiež je takým pravidlom, alebo skôr overená skúsenosť, že mentálne silní ľudia sa namiesto sebaľútosti vždy rozhodnú pre vďačnosť.

Otázkou teraz je, ako v sebe rozvíjať vďačnosť.

Jednou pomôckou je viesť si tzv. denník vďačnosti. Pričom každé ráno si zapíšete zopár vecí, za ktoré ste vo svojom živote vďační. Alebo si to napíšte a dajte na chladničku, kde to uvidíte a vždy si spomeniete, že by sme mali si poďakovať a byť vďačný za to, čo máme, kým sme. A keď sa takéto raňajšie zapisovanie, či hovorenie si stane rutinou, zo dňa na deň bude rásť aj vaša vďačnosť, ktorú budete pociťovať stále.  Ak náhodou neviete, alebo máte problém pomenovať veci,  za ktoré môžete byť vďačný, odporúčam si pozrieť rôzne články na internete pre inšpiráciu.

Ďalším bodom číslo 8 je komfortná zóna. Áno je čas vyjsť z vašej komfortnej zóny, ktorý je tiež jeden z kľúčových vecí ka chceme zaznamenať progres. A žiaľ to je tvrdá pravda. Dokonca dám krk za to, že ak máte problém so sebaláskou, tak sa bránite vykročiť zo svojej komfortnej zóny.

Vykročiť zo svojej komfortnej zóny, aby ste dosiahli progres netreba aby ste vykonali niečo mimoriadne riskantné či hrozné. Hranice svojej komfortnej zóny môžete prekračovať a rozširovať po malých krokoch. Progres dosiahnete tak či tak. Všetko záleží iba na vás.

Určite vás opäť napadla ďalšia otázka v poradí a to…ako prekročiť svoje hranice vašej komfortnej zóny!

Odporúčam si ako prvé, aby ste si napísali niekoľko činnosti, pri ktorých začínate pociťovať miernu nervozitu. Opäť iba pripomínam, že sa nemusí jednať o nič mimoriadne riskantné alebo hrozivé. Môže ísť o úplne bežnú vec alebo aktivitu. Podstatné je, aby to bolo niečo, čo je pre vás relatívne nové a aby ste pri predstave na to pociťovali miernu nervozitu.  No a potom už len vstaňte a spravte to, čo je pre vykonanie týchto nových cieľov potrebné. A verte, že keď sa vám už raz podarí tieto nové ciele splniť, začnete si viac ceriť a začnete aj vkladať viac nádeje v tie ciele, ktoré ešte len chcete dosiahnuť.

Je tu však jedna podstatná vec, na ktorú nesmieme zabudnúť. A tou je skutočnosť, že akonáhle začnete robiť pokroky, mnohí ľudia sa vám budú snažiť v tom zabrániť. Môžu to byť vaši priatelia, kolegovia ale aj členovia vašej rodiny, ktorý sa budú pokúšať vám v tom zabrániť, či dokonca to spochybňovať vaše nové smerovanie a budú sa pokúšať vás stiahnuť späť do starých zaužívaných koľají.

Určite vás napadá otázka…prečo?

Možno až jednoduchá odpoveď pre vás…sú v tom celkom jasné dôvody. Oni totiž si vás zaškatuľkovali a keď sa začnete meniť, začne to narúšať a ohrozovať ich predstavy o vás. A čo je na tom ešte horšie je fakt, že to tak vždy aj bolo.  Preto budete v sebe musieť pozbierať trochu smelosti a ignorovať túto ich kritiku, ktorú od nich dostanete ako bonusy. Ak budete potrebovať podporu, samozrejme sú tu nato psychoterapeuti, ktorý vám stým radi pomôžu a budú vás sprevádzať krok po kroku.

Inou prekážkou bude pre vás aj vaša lenivosť. Toto sa mnohým nebude páčiť, ale faktom zostáva, že ak začnete cvičiť a prekonávate svoju lenivosť, začnete sa lepšie cítiť a mať so seba lepší pocit. Zároveň je to jedna z najúčinnejších veci, ktorú môžete pre seba urobiť.

Ak dokážete cvičeniu venovať pravidelný čas a dlhodobo, účinky sa prejavia v eliminovaní pretrvávajúcich pocitov úzkosti ale aj depresie, čo sa zase odrazí na zachovaní vášho zdravého sebavedomia.  A či je to ten či onen pohyb, je najdôležitejšie začať a zotrvať. Tak sa pusťte do toho!

Dôležité je tiež si uvedomiť akými ľuďmi sa obklopujete. Je to dôležité pre zamyslenie sa nad sebou, pretože jeden fakt, ktorý býva v úzadí hovorí: „sme priemerom piatich ľudí, s ktorými trávime najviac času“. Ak sa nad tým zamyslíte, dáte mi za pravdu. Takže ak máte pocit, že niektorý z vašich priateľov, či priateliek sa k vám správajú toxicky, čo znamená, že vás opakovane, hoci možno i nevedomo stále zhadzujú, je načase s tým niečo urobiť. Najlepšie si nájsť nejakých nových a schopných priateľov, pri ktorých budete mať skutočný dôvod udržiavať s nimi priateľstvá a obdivovať ich.  Pretože ak sú vaši priatelia pozitívnej a povzbudzujúcej povahy, aj vy začnete mať zo seba postupne omnoho lepší pocit.

Ešte na chvíľu sa vrátim k emóciám, o ktorých sme si tu tak okrajovo povedali a je potrebné sa k tomu vrátiť. Vždy keď prežívame nejaký nepríjemný pocit, ako napríklad smútok, strach, hnev a podobne je našim prvým inštinktom tieto emócie potláčať, ignorovať či odmietať. Toto sa veľmi ľahko dá pochopiť. Nikto predsa nechce po celý čas v sebe nosiť túto emocionálnu bolesť. Problém ale je v tom, že popieraním svojich emócií môžeme celú situáciu ešte viac zhoršiť.

Emócie nám dávajú o našom živote veľmi dôležité informácie. A lepšou taktikou s upevnením vášho emocionálneho zdravia je naučiť sa akceptácií. To v praxi znamená, že našim emóciám nebudeme brániť, ale necháme ich, nech sa v našom vnútri objavia bez toho, aby sme ich nejako negatívne súdili, alebo sa ich snažili zmeniť. Proste ich prijmite a uvedomte si, že sú tu s vami prítomné. To vám pomôže si uvedomiť, že nie je potrebné aby sme svoje emócie ovládali alebo kontrolovali. Naše emócie nám nemôžu nijako ublížiť. To skôr tie veci, ktorých sa snažíme zbaviť ako sú napríklad alkohol, prejedanie sa, alebo naopak hladovanie a podobne. A tie nám vedia uškodiť.

A tým, ako sa budeme učiť akceptovať naše emócie, môžeme postupne dosiahnuť aj stabilnú odolnosť. Presnejšie emocionálnu odolnosť. Ale pozor! Ľudia si často zamieňajú akceptáciu so samo zapríčinením si vlastného utrpenia. Akceptácia je v prvom rade o rovnováhe. Snažiť sa byť vždy pozítivny nie je vždy možné a preto je skôr dôležité sa naučiť žiť náš život s negatívami, ako aj pozitívami. A to je práve tá rovnováha, ktorú som spomenul. Tá nás privedie k spokojnému životu. A nakoniec, keď sa naučíme sami seba aj s našimi emóciami akceptovať, bude pre nás omnoho jednoduchšie uvedomovať si a pociťovať lásku k sebe samým.

S týmto súvisí aj predposledný bod 9 …. toxické predstavy, ktorých sa treba zbaviť. Je jasné, že naše predstavy a presvedčenia formujú náš pohľad na život. Ak sú naše predstavy alebo presvedčenia prekrútené, môžu mať na nás veľmi negatívny vplyv. Preto sa poďme pozrieť na takých 5 príkladov, ktoré nám s tým pomôžu to všetko pochopiť.

„Naša prítomnosť poukazuje na to, ako bude vyzerať naša budúcnosť“ …. ak sa ľuďom v živote nedarí, sú veľmi často presvedčení o tom, že sa s tým nedá nič robiť a že sa im po zvyšok života nebude dariť, pričom s tým súvisí aj predstava, že ak sa nám náhodou v živote darí, nebude to asi trvať dlho. Toto je však názorná ukážka toho, ako funguje chybné usudzovanie. Pravda je ale taká, že zmena je základný a neobmedzený zákon. To znamená, že nič netrvá večne a všetko podlieha neustálej zmene. Takže ak sa vám v živote nedarí, je potrebné si uvedomiť, že aj to sa bude musieť nakoniec zmeniť.

„byť zraniteľný je nebezpečné“ …. každý z nás sa snaží vyhnúť nepríjemným pocitom. Ako sme si hovorili, je potrebné pre svoj progres vystúpiť z vlastnej komfortnej zóny a jediný spôsob ako vykročiť je prijať našu nedokonalosť a akceptovať fakt, že sa určite budeme cítiť nepohodlne. Ak sa budeme teda učiť prijať samých seba takých, aký sme aj so všetkým, čo práve cítime, je celkom možné, že toto prijatie samých seba nám ukáže nové perspektívy, o ktorých sme ani len netušili. A okrem toho, čím budeme silnejší vo vnútri, tým menej budeme reagovať na zranenia z vonku, pretože si ich postupne všetky spracujeme a poliečime.

„byť sám je problém“ …. trochu k zamysleniu….ak sa necítite dobre, keď máte so sebou samým tráviť čas, aká je potom šanca, že budete môcť niekedy milovať samého/samú seba? Toto je daľšia v poradí ako nebezpečná predstava, pretože jediná osoba, na ktorú sa kedy budete môcť v živote spoľahnúť, sme len a len my sami. Napadla ma v tejto veci jedna múdra budhistická myšlienka: „šťastie môžeme nájsť len vo svojom vnútri“. Preto sa prestaňte spoliehať na vonkajšie faktory pri predstave, že nám prinesú šťastie.

„zapadnúť do davu je dobrá vec“ …. už odmalička nám vtláčajú do hláv veci, ktoré sú nesprávne a sú to nefunkčné vzorce, ktoré nám v budúcnosti škodia. Jedným z nich je aj to, že svet sa nás snaží presvedčiť, že ak chceme byť šťastní, musíme zapadať do väčšej spoločnosti. Problém ale spočíva v tom, že ak by sme sa ňou chceli riadiť, museli by sme sa vzdať predstavy o vlastnej výnimočnosti. A to by v praxi znamenalo, že sa snažíme vtesnať do veľmi ohraničenej škatuľky, ktorú nám spoločnosť pripravila. A to, že nás tento svet chce do takejto škatuľky dať, vypovedá iba o tom, aby sme mohli byť ľahšie ovládateľný, alebo ako to svet nazýva „normálni“. Preto na to zabudnite a tešte sa z toho, kým naozaj ste. Ľudia, ktorý si zachovali svoju autentickosť, bývajú tí najšťastnejší.

A nakoniec piata ukážka toxickej predstavy…. „ako sa k vám správajú druhí vypovedá o nich“. Mnohí z nás majú sklon si myslieť, že čokoľvek, čo sa nám v živote prihodí, treba vnímať ako priamy útok na nás, alebo na našu osobu. Ak sa ale budeme na svet dívať takýmto spôsobom, veľmi rýchlo sa stane to, že z našej predstavy sa stane seba naplňujúce proroctvo. Treba si uvedomiť, či si naozaj myslíte, že celý svet a ľudia v ňom idú len a len po vás a chcú vás dostať na kolená? Pravdaže nie! To, čo si o vás ľudia myslia a ako sa k vám správajú, vypovedá v prvom rade o nich a nie o vás. Preto sa snažte pozerať na svet s optimizmom a nádejou. Vaša myseľ sa vám za to poďakuje.

No a na záver tu máme 10 bod … ak poviete, že niečo spravíte, tak to aj spravte! Každý z nás pozná ten pocit, keď niekto niečo povie a potom to nedodrží. Takýto človek vo vašich očiach veľmi rýchlo stratí tvár a vierohodnosť. Preto ak chcete byť na seba, na to, kým ste, naozaj hrdí, dodržiavajte svoje slovo. Keď raz poviete, že niečo vykonáte, tak to aj spravte! Budujete si tým dôveryhodnosť k samému sebe. A základným princípom je žiť čestne.  A vždy, keď sa rozhodnete konať a dosiahnete nejaký kladný výsledok, porastie aj vaša dôvera v samých seba.

A nakoniec, život je predsa o tom, či sa odhodláme konať. O hľadaní nových skúseností a dosahovaní cieľov, aj keď tieto ciele nemusia byť veľké. Náš mozog, ak si zadáme nejaký cieľ a aj ho splníme zvýši hladinu dopamínu a cítime sa šťastnejší. A dopamín je neurotransmitér, ktorý svojou prítomnosťou v našom mozgu spôsobuje to, že sa cítime dobre. A to je dobrý dôvod, aby sme si pravidelne zostavovali plán úloh a cieľov, ktoré chceme splniť a ktoré potom splníme.

Čo povedať na záver. Naučiť sa milovať samých seba je podstatné pre naše emocionálne zdravie a naplno využiť náš vnútorný potenciál. A každý jeden z nás je schopný znovu začať veriť v samých seba a žiť tak plnohodnotnejšií a najlepší život, ktorý je v našich možnostiach a rukách.

Držím vám všetkým palce k vašej ceste k lepšiemu JA, k sebaláske a šťastnejšiemu životu. A ak náhodou potrebujete pomôcť na ceste k hore uvedenému cieľu, zastavte sa a radi si s vami sadnem a budem vás sprevádzať touto cestou.